Čína vytvára globálny ekonomický šok

Prvý čínsky šok prišiel po sérii liberalizačných reforiem v Číne v 90. rokoch a jej vstupe do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001. Pre spotrebiteľov v USA to prinieslo značné výhody. V jednom dokumente z roku 2019 sa zistilo, že spotrebiteľské ceny tovarov v USA klesli o 2 % za každý ďalší percentuálny bod podielu na trhu, ktorý ukoristil čínsky dovoz, pričom najväčšie výhody pocítili ľudia s nízkymi a strednými príjmami. Čínsky šok však zvýšil tlak aj na domácich výrobcov. V roku 2016 Autor a ďalší ekonómovia odhadli, že USA stratili v rokoch 1999 až 2011 viac ako dva milióny pracovných miest v dôsledku čínskeho dovozu, pretože výrobcovia nábytku, hračiek a odevov sa pod konkurenciou podlomili a pracovníci v zapadnutých komunitách sa snažili nájsť nové roly. Zdá sa, že sa pripravuje akési pokračovanie. Čínska ekonomika v minulom roku vzrástla o 5,2 %, čo je podľa jej štandardov tlmené tempo, a očakáva sa, že sa bude ďalej spomalovať, keďže vleklá kríza v oblasti nehnuteľností obmedzuje investície a spotrebitelia obmedzujú výdavky. Capital Economics, konzultačná firma, si myslí, že ročný rast sa do roku 2030 spomalí na približne 2 %. Peking…   sa snaží dosiahnuť ekonomický obrat investovaním peňazí do tovární, najmä na výrobu polovodičov, letectva, automobilov a zariadení na výrobu obnoviteľnej energie, a predajom výsledných prebytok v zahraničí. Protekcionizmus môže presunúť časť deflačného vplyvu do iných častí sveta, keďže čínski exportéri hľadajú nové trhy v chudobnejších krajinách. Tieto ekonomiky mohli vidieť, ako sa ich vlastné začínajúce priemyselné odvetvia scvrkávajú v zuboch čínskej konkurencie, podobne ako to robili USA v predchádzajúcej ére.